Stránky

nedeľa 19. augusta 2012

Hope Dies Last-31.časť

Taaaaak a je tu 31.časť po dlhých dňoch :D No až tak dlho to nie je :) Možno pre vás ja som si to užila.Dnes je už osemnásty deň druhého mesiaca prázdnin a ja som za celý prvý mesiac prázdnin bola asi týždeň doma ak to všetko spočítam a ani vtedy som nemala čas tu niečo napísať.Je mi to veľmi ľúto ale konečne nesedím celé prázdniny doma ako to bolo každý rok.Od kedy píšem tento príbeh môj život sa nejako zlepšil.Neviem či to je len náhoda alebo nie ale aj tak Ďakujem  všetkým čo čítajú môj príbeh :) Tak idem nato :D Dúfam že som nevyšla z cviku.


Polročné vysvedčenie:
Ubehol pol rok od kedy sme sa naposledy videli s chalanmi.Tak strašne mi chýbajú.Najviac Niall a Zayn.Ako som už spomínala,ich mám najradšej.Samozrejme chýbajú mi aj ostatný,pretože ich mám tiež veľmi rada.Práve odchádzame z babami zo školy,kde nám práve rozdali polročné vysvedčenie.Všetky sme mali samé jednotky a to len kvôli tmu,že sme si všetky navzájom pomáhali.Doučovali sme ostatné to,v čom sme vinikali najviac.Ja som ich doučovala ako správne nastaviť hlas,aby vedeli zaspievať aj ten najvyšší tón.An nás učila kde sú aké klávesy na klávesoch,pretože aj keď sme na nich nemuseli vedieť hrať,museli sme vedieť na skúšky všetky tóny.Mia nás učila teóriu čo sa tíka bubnov no a Vanesa tá je expert na orchestrové nástroje,zvlášť na husle.Kedže máme tzv. predĺžený víkend,kedže je dnes štvrtok a zajtra máme deň voľna,dohodli sme sa z babami že ku mne prídu spať a v Nedeľu doobeda pôjdu domov.Kim z Vanesou prídu neskôr,pretože si musia domov odskočiť pre veci.An ide rovno k nám,kedže má u nás veci na pár dní,ktoré vždy zostávajú u nás.Rozlúčili sme sa s babami a už sme utekali domov.Hneď ako som vošla domov,mi niečo nehralo.Po dome sa ťahala vôňa kuracej polievky a grilovaného kurčaťa,ktoré mama robí len v Nedeľu.A ak nie je Nedeľa a máme toto jedlo,tak musí byť nejaký sviatok.Ale pokiaľ viem,žiadny sviatok dnes nieje.Možno sú tu len nejaký maminy klienti,alebo otcovi vydávatelia,tak mama robí obed.Neriešila som to,išli sme s An do mojej izby,zamkla som,keby tu niekto chcel vojsť a len čo som zložila kabelku,ani som sa neprezliekla,už som sedela na balkóne.Ešte že behám a mám kondičku,pretože už by som fajčiť nemohla.Dofajčila som a s An sme sa rozhodli,že si ideme trocha zabehať.Ja som si ako obyčajne obliekla moju obľúbenú zelenú mikinu,pod ňu som dala len športovú podprsenku,pretože aj keď už vonku nie je také veľké teplo,aké si pamätám ešte z leta,ale tá mikina má hreje v každom počasí.K tomu čierne tepláky a moje zeleno-sivé botasky na behanie.To isté má An,ale ona má modrú mikinu,tiež čierne tepláky,sivo-modré botasky na behanie,len ona má všetkého značku Adidas a ja Nike.Sneh bohužiaľ nebol,pretože čím ďalej je tým menej snehu.Dali sme si z An čiapky.Máme také baranice,ja v tvare pandy a klapky na uši sú dlhé a také ako laby takže sú pre mňa ako rukavice.To isté má An,ale ona má vlka.Dali sme si ešte rukavice a vyrazili sme."Počkaj An,poď aspoň povieme našim že si ideme zabehať a že keď prídu dievčatá nech ich pustí dnu do mojej izby a nech nás počkajú" usmiala som sa na ňu a ona na znak súhlasu vykročila za mnou.Keď sme vošli do obývačky a uvideli kto sedí na gauči,skoro sme odpadli.Ja neviem kedy naposledy som dostala taký šok."Mami?Oci?Ja zle vidím?Mám na logické vysvetlenie.Už mi šibe,mám vidiny.Určite sa mi to len snív...au"niekto ma štípol do ruky.Bol to môj brat."Neboj sa sestrička,určite sa ti to nesníva"priblblo sa na mňa usmieval."Dievčatá,viem že ich máte radi,ale....."ani nestihol ocko dorozprávať,mi sme sa stihli s An z toho šoku spamätať a došlo nám,kto je vlastne pred nami.Ja som utekala hneď ku prvej osobe ktorá ma napadla pri tých všetkých ako prvá.An sa tiež rozbehla k tej správnej osobe.V rýchlosti som vyobjímala aj ostatných a vrátila som sa späť k tej dôležitej osobe.Aspoň pre mňa veľmi podstatnej."Ale,ale ako si to dievčatá predstavujete?Ani ich nepoznáte a hneď sa na nich rozbehnete.Myslím že to vo svojej profesii zažívajú dosť často a nepotrebujú to aj od vás"hovoril otec a mi sme sa len po sebe pozerali ako na bláznov.No čo keď sme prišli domov,nejako som sa zabudla zmieniť ockovi že ich poznáme.Ešte pár sekúnd sme po sebe pozerali a potom sme sa všetci začali smiať.Mama,ocko a Tom na nás pozerali ako na bláznov."Tak dosť.Vysvetlite mi prosím,čo sa to tu deje!"Tak nastal ten čas,aby som ockovi vyjasnila,prečo sa objímam a smejem v našej obývačke z veľmi slávnou kapelou,ktorú sme osobne s An spoznali keď sme boli so strýkom v Londýne.Bola som taká šťastná že ich vidím,že som sa aj zabudla opýtať čo tu vlastne robia.A zabudla som zmieniť,že ten človek ku ktorému som sa rozbehla bol Zayn a človek ku ktorému sa rozbehla An,bol Niall.Tí chalani boli pre nás ako bratia.Máme radi aj ostatných,len ich ešte nepoznáme tak dlho.Určite sú skvelí.Liam,ako ho nazvali ostatní chalani ´´otecko rodiny 1D´´,Louis,vždy vtipný chalan,ktorý má v zásobe vždy vymyslenú nejakú somarinu,ale stojí to za to,pretože si pri tom užijeme kopu srandy.Harry,večne nadržaný chalan,ktorý má každý druhý deň inú frajerku,trocha namylený,ale skúsený a dobrý kamarát.No a o Niallovi a Zaynovi netreba rozprávať nič.Sú to úžasný ľudia a Zayn mi je ako brat.Zámerne rozprávam že len Zayn mi je ako brat,pretože z bratom by som si nič nikdy nezačala.Nie sme pokrvný súrodenci,ale neviem si predstaviť,že by som chodila zo Zaynom.Ale viem si predstaviť byť z Niallom.Je úplne iný ako ostatný v kapele.Je to jediný blonďák,jediný nie je Angličan,má úplne iný hlas,štýl a všetko.Proste je iný a zvláštnym spôsobom ma priťahuje,ale on ma berie ako za sestru takže s toho nič nebude.Tak sme sa s An nakoniec vyzuli,zložili si čiapky,no oblečenie sme si nechali ,pretože sme boli lenivé odísť od chalanov a ísť sa prezliecť."Oci?A načo tu teda sú?Povedz mi to po slovensky nech si do toho nepletú jazyk,chcem to počuť od teba a ja ti potom vysvetlím,prečo sme sa na nich tak vrhli"hovorila som po slovensky a chalani na mňa len divne pozerali,pretože nerozumeli ani slovo a ja som sa na tom zabávala."Dobre,Elis,vieš,idem písať knihu o ich živote a vieš aké je náročné na čas napísať knihu.Kedže teraz nemajú žiadne koncerty pretože je u nich hlavná tá kniha,tak tu s nami budú bývať až do konca školského roka a uvidíme či si to bude vyžadovať aj letné prázdniny.Ak áno,zostanú aj cez leto"pozeral sa na mňa trocha neisto."Nechápem prečo sa tak na mňa pozeráš.Pre mňa a pre An je to úžasné.Vieš,preto sme sa na nich tak vrhli,pretože keď sme boli zo strýkom v Londýne,prvé dni nám to tam ukazoval kamarát,ktorý s nami robil na vykopávkach a naučili sme sa toho toľko,že sme cez obednú prestávku mohli ísť sami do ulíc Londýna.Pravdaže sme neišli ďaleko,pretože celý Londýn sme nepoznali.A keď sme boli chlapom kúpiť obed,pretože si ho zabudli doma narazili sme na Zayna a Nialla a tak nejako sme sa dali dohromady,potom nás dali dohromady aj s ostatnými chalanmi a boli z nás za ten čas skvelí kamaráti.Zo Zaynom sme si už ako súrodenci.Delí nás od toho len krv.Ale hneď na prvý krát mi strašne sadol ako človek.Povedal by si namyslená skupina mladých chlapcov ktorí chcú len dievčatá a peniaze,ale to nie je ich prípad.Videla som ako sa Zayn správa aj ku svojej rodine.Je milí,všetkých vyobjímal a tak ďalej.Sú to strašne zlatí chlapci takže sa vôbec nemusíš báť ich tu nechať.A hlavne sa neboj o mňa.Ja so dosť múdra,nerobím hlúposti a viem sa o seba postarať.A ver tomu že keď budem potrebovať pomoc,prídem za tebou"usmiala som sa naňho a dala mu pusu na líčko."Ou a čo bude s Miou a Vanesou?Vieš že tu dnes majú spať.Zmestiť sa zmestia,nejako sa zmestíme,ale čo chalani.Oni majú chalanov veľmi radi a bojím sa ich reakcie.Ale keď s nimi zalezieš niekde do pracovne a ja im to postupne pomaličky oznámim.Pochopia to.Nechcem rušiť čo som sľúbila a vieš že sú mi ako sestry a chcem ich mať pri sebe.A toto leto chcem určite stráviť s nimi na Slovensku.Minulý rok som s nimi ani nebola pretože som bola v Londýne a chcem to napraviť"usmiala som sa naňho a urobila psie oči.Čo by ocko nespravil pre svoju princezničku.


Takže máte dnes takú trocha dlhšiu,dúfam že to aspoň trocha pomôže ako ospravedlnenie že som nemohla písať.Zajtra bude ďalšia a už to takto pôjde.Každý deňjedno a keď mi začne škola,uvidím ako to vyriešim.Ale určite vás tu neopustím,aj keď neviem či mi to niekto teraz bude čítať,keď si na mňa už ani nespomeniete :( *Lili* 




Elis-súprava

An-súprava

Ell-botasky na behanie

An-topánky na behanie

Elis-čiapka

An-čiapka

Chalani na gauči :D












4 komentáre:

  1. Áááááááááááá :D Konečne ďalšia čaaaaaasť :D Prosím pridaj dnes ešte jedn časť ;)
    *Kika*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pridáááám :) Idem práve písať :):) *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Waaaauuuu supeeer... :) Dokonalosť je slabé slovo... :D Len tak ďalej :) Nejakým podivným zázrakom sa mi zrušil účet takže píšem ako anonym :D :D :D
    PatusH

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Presne na tvoj komentár som čakala :D:D:D som rada že sa ti páči :) *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť