Hope Dies Last- 43.časť

Tak po dlhej dobe sa znova hlásim :) Ntb stále neopravený preto musím písať na pc ktorý má menšiu rýchlosť ako slimák :( Ale povedzte mi,čo ja pre vás neurobím :D Len mi to tou rýchlosťou bude trocha trvať :) Dnes som išla na druhú hodinu do školy a hádajte čo :D Stihla som dojsť pred školu a už som volala mame a pri škole som sa otočila a išla domov :D Cestou domov som rozmýšľala že cez deň napíšem čas,ale ako som o 10 prišla domov ľahla som do postele a zobudila som sa o 4 :( Tak a potom už som musela pomáhať potom som umierala bolesťami a teraz som sa dostala k písaniu :D Je Utorok som zvedavá kedy to dopíšem či dnes,alebo zajtra,alebo pozajtra to neviem :( Dúfam že čo najskôr :)) Vaša *Lili* Hope like it :**


z pohľadu Mii: 
Keď ma Liam ešte stále držal na rukách a už sme boli v parku,uvidela som Kevina.Rýchlo som sa Liamovy vytrhla náruče a utekala za Kevinom.Keď som tam dobehla rýchlo som zo seba začala chrliť znezrozumiteľné vety kedže som bola poriadne zadýchaná."Mia, kľud.Z hlboka dýchaj a rozprávaj pomaly."povedal Kevin naštvane z rukami na prekríženými na prsiach."Kevin,nie je to tak,ako to vyzerá.Elis a An chodia z Niallom a zo Zaynom.To je ten blondiak a ten tmavý chalan.Oni sú britská skupina a momentálne bývajú u Elis,pretože jej otec o nich píše knihu.No a my sme si vyšli vonku,boli sme hore na veži a keď sme zišli dole,začali nás naháňať ich fanúšičky,tak nás chalani rýchlo zobrali do náruče a utekali a hneď ako sme striasli tie dievčatá nás chceli položiť,no skor ako to stihli som uvidela teba.Prosím ver mi,nikdy by som ťa nepodviedla,milujem ťa a nechcem o teba prísť"toto všetko som mu povedala,nechcela som mu klamať preto som mu všetko povedala.Sme k sebe vždy úprimný.No a pri posledných slovách som sa rozplakala a už som sa pozerala do zeme.Horúce slzy mi stekali po zmrznutej tvári.Kevin mi jedným prstom chytil bradu a zdvihol mi ju.Keď som sa mu pozrela do očí,tak už neboli plné hnevu,ale boli len plné lásky,dôvery a veľa iných pocitov.Keď mi začalo tiecť ešte väčšie množstvo sĺz,Kevin ma len tuho objal."Verím ti zlatko"pošepkal mi do ucha 3 obyčajné slová,no pre mňa také dôležité.V takýchto chvíľach som strašne šťastná že mám niekoho takého."A ty čo tu vlastne robíš?"usmiala som sa na svojho miláčika."Nooo akurát idem čakať mamu na vlak a pomôcť jej z taškami"usmial sa,ale videla som že je trocha nervózny."Tak teda poď,zoznámim ťa z ostatnými.Pokiaľ viem najbližší vlak príde až o 15 minút tak máš trocha času na zoznámenie sa" usmiala som sa ešte viac a už som si utierala slzy.

z pohľadu Kevina:
Do kelu,nemôžem tam ísť ponáhľam sa.Nie je pravda že idem za mamou ani to že idem k vlaku.Proste sa to Mia nesmie dozvedieť.Keby sa to Mia teraz dozvedela,nereagovala by veľmi dobre.Aspoň si to myslím.Musím sa na to psychicky pripraviť a tak isto musím pripraviť aj ju.Bude to pre ňu šok,ale už viac nemôžem predstierať že nemôžem ísť s ňou nikde,lebo musím pomáhať mame a také veci,keď to vôbec nie je pravda.Čím skôr to bude vonku,tým lepšie."Mia,vážne tam nemôžem ísť.Vlak príde o nejakých 10 minút a keď príde,už tam musím byť.Chcem jej kúpiť kvety na také menšie odreagovanie,kedže má toho v poslednej dobe veľa.Tak sa s nimi zoznámim inokedy fajn zlatko?"hodil som po nej falošný úsmev."No tak fajn,bež za mamkou a pozdravuj ju odo mňa"usmiala sa na mňa a pobozkala ma.Pusu som jej oplatil a už som utekal k stanici.Keď som tam prišiel,už stála pri lidli.Keď som ju uvidel usmieval som sa od ucha k uchu.Videl som ju tak rád.

z pohľadu Elis:
Ako sme sa pozerali tým smerom kde stáli Mia z Kevinom,videli sme ako Mia plače,potom ako sa objímajú a bolo všetko v pohode.Potom sa vydali našim smerom.V polovičke sa rozlúčili a Mia šla k nám a Kevin smerom ku stanici."Tak čo? V pohode?"usmiala som sa na Miu keď prišla k nám a objala som ju."Áno všetko v pohode,veď poznáš Kevina,všetko si dá najprv vysvetliť,skôr ako urobí nejaký unáhlený záver"usmiala sa."No tak to je dobre zlatko,som rada že ste si to vyriešili" usmiala som sa,vlastne som ešte ani neprestala."No a čo by ste povedali na to,keby sme sa teraz skočili niekde najesť a šli by sme k Elis domov a len tak sa tam flákať.Na mesto máme kopu času a dnes už sa mi vážne nechce"prehlásil uťahane Niall."Ach vydržíš ty vôbec niečo?"smial sa Harry.Niall ho buchol do ramena a škaredo sa naňho pozrel."Fajn,tak sa môžme ísť niekde najesť,ale zlatko sklamem ťa,tu Nandos nemáme.Môžeme ísť do McDonaldu,ale len dnes,pretože už sa nechce chodiť ani mne a je to neďaleko,ale zabudni že tam pôjdem viac krát ako raz za týždeň"usmiala som sa tak škodoradostne alebo ako to mám nazvať.Niall sa na mňa pozeral nejako divne."Niall?Deje sa niečo?"opýtala som sa a uprene naňho hľadela."Vy nemáte Nandos? Ešte povedz že nemáte Starbuck a asi ma klepne"pozrel sa so smutnými očami. "Bohužiaľ miláčik, nie sme Londýn.Ani to nemáme"usmiala som sa so smutným výrazom,ale neprešli ani 3 sekundy a ja som sa začala na plné kolo smiať.Každý na mňa čumel že či mi šibe.Aj chalani s babami aj okoloidúci neznámi.




Tak hádam to stačí a stihla som to od včera večera do dnes večera :)))) Čo myslíte? Čo sa deje s Kevinom a koho to videl na stanici? :)) Dozviete sa v ďalších častiach :D:D:D:D:D Zatiaľ môžete len hádať a vytvárať si konšpiračné teórie :D:D:D:D *Lili*



 nandos nane :D

starbucks nane :D



podrbaný McDonald všade :D:(